1. Som Slovák, lebo som sa narodil (žijem) na Slovensku
Hurá, som Slovák, mám to jednoduché. Čo iné by som mal byť ak nie Slovák? Veď som sa na Slovensku narodil. Zdieľam túto moju "vlastnosť" s ostatnými tu narodenými. Je mi jedno, že som sa narodil v Československu, je mi jedno, že ja žijem trebárs v Nitrianskom kraji a iní v Žilinskom. Som Slovák, lebo som sa tu narodil. Obyvatelia Zakarpatskej Ukrajiny už nie sú moji Spoluslováci. Narozdiel od obce na česko-slovenskom pohraničí (názov si nepamätám), ktorá sa slovenskou stala pred pár rokmi.
2. Som Slovák, lebo mám slovenské štátne občianstvo
Nuž, s týmto veľa nenarobím. Nejaké to štátne občianstvo musím (?) mať. Prischlo mi slovenské. Kým som na Slovensku, nič sa nedeje. Akonáhle však dlhodobo pobývam v zahraničí, Spoluslovák mi je bližší ako Nemec(Angličan, Francúz...)-ľudomil. Zo zahraničia s nostalgiou hľadím na domovinu. Môjmu srdcu najmilším kúskom zeme je Slovensko, aj keď som pred tým z rodného okresu ani päty nevytiahol a lepšie poznám Berlín ako Zádielsku tiesňavu.
3. Som Slovák, lebo sa cítim byť Slovákom.
Viažu ma historické, emocionálne a folklórne putá s krajinou v srdci Európy. Nevravte mi, že som patetický, lebo sa vám môže stať, že vám omlátim fakľu o hlavu. Môj ideál je urastený mladý muž z okolia Terchovej, vetrom ošľahaný, pracovitý, prísny, sedliacky múdry, nábožný a nadovšetko Slovensko milujúci. Skrátka chiméra. Na Slovákov alebo Slovenky, ktorí túto definíciu nespĺňajú, hľadím s otcovskou láskou ako na zblúdených bratov a sestry.
A teraz, milí Spoluslováci, si zaspievajme štátnu hymnu...
(PS: Moje osobné vyznanie sa mi zdá pravdivejšie a úprimnejšie: mám rád to, čo mám rád; mám rád tých, ktorých mám rád; mám rád tie miesta, ktoré mám rád. Všetky prvky týchto množín definujem svojim srdcom a poznaním. K veciam, ľuďom a miestam, ktoré nepoznám, mám neutrálny vzťah.)
