reklama

Kovboj Ronnie

Nancy, láska moja, - povedal si v duchu - pripíjam na nás Zdvihol pohár a letmo omočil svoj hadí jazyk v perlivom nápoji. Bol spokojný. Nadmieru. Kampaň vychádzala presne podľa plánu jeho PR tímu, financie neboli problém. Jeho priatelia a priatelia jeho priateľov boli viac než štedrí. A navyše, posledné prieskumy verejnej mienky ho vysoko favorizovali pred svojim rivalom. Jeho rival, ostrieľaný bojovník, sa len z diaľky prizeral na čísla, ktoré sa každým dňom vzdaľovali v prospech kovboja.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

Kovboja ešte čakal záver kampane, no cítiac výhru vo vrecku, začínal si ju vychutnávať. A s tým sa mu do mysle začal vkrádať aj jemný pocit bujarosti a šibalstva. Uškrnul sa a vstúpil do vysielacej miestnosti rozhlasu, kde bolo už všetko pripravené na živý príhovor. Vo funkcii vodcu si moholdovolit kedykoľvekzažiadať o priame vysielanie či už v televízii alebo v rozhlase. Tentokrát si vybral rozhlas, pretože dnes nevyzeral práve najlepšie. Aj keď by pre jeho svorku vizážistov nebol žiadny problém upraviť tvár, aby vyžarovala robustné zdravie, silu, odhodlanosť a pevnú vôľu, za niekoľko hodinovú tortúru v maskérni mu to dnes nestálo. Veď v rozhlase sa bude krásne vynímať jeho optimistický ale prísny barytón.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 

Vmiestnosti okamžitenastalo ticho. Šéfredaktorspravodajstva k nemu ťarbavo pribehol a servilne mu ukázal na stoličku postavenú pri veľkom hrubom dubovom stole, nad ktorým visel veľký mikrofón. Kovboj sa na šéfredaktora usmial a pomaly si sadol.

 

"Pán prezident," začal šéfredaktor, "ak by stenenamietali, po dohode s vašim tímom sme sa rozhodli, že najprv spravíme zvukovú skúšku a potom, ak budete spokojný a pripravený, spustíme živévysielanie".

 

Kovboj sausmial. Poznal tento typ úslužnosti. Aj keď sa mu hnusila, vedel, že by to so šéfredaktorom bol ľahky súboj, keby sa ten človiečik pokúsil postaviť sa mu čo i len slovíčkom proti. Prikývol a rozhliadol sa po miestnosti. Bola to tmavá, drevom obložená miestnosť. Po stenách a plafóne boli rozmiestnené drevené hranoly, ktoré mali tlmiť ozvenu a upravovať farbu zvuku. Tú istú funkciu mal aj hrubý plyšový koberec, ktorý bol rozprestretý po celej podlahe miestnosti. Jediná stena, tá po pravici kovboja, bola presklená a za jej sklenou tabuľou videl do réžie, kde sedeli dvaja ľudia, ktorých nepoznal. Jeden z nich, režisér, si nervózne poklepkával po pulte pred ním a vyhýbal sa kovbojovmu pohľadu. Druhý, zvukár, sa mierne potil na čele a vyzeral, že sa zaoberá šabľami na mixážnom pulte.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 

"Pán prezident," prerušil chvíľku ticha šéfredaktor, "najprv teda spravíme tú zvukovú skúšku. Prosím, keď uvidíte na objímke mikrofónu zasvietiť červené svetlo, znamená to, že nahrávame a vysielame".

 

Kovboj sivšimol prstenec diódy na objímke mikrofónu, ktorý bol momentálne čierny. Zaspomínal si na minulé doby, keď pracoval často pred takýmto mikrofónom v dabingovom štúdiu, kde nahrával dialógy k postavám  vo filmoch, v ktorých stvárnil neohrozených mužov. Poznal túto prácu veľmi dobre a preto sa pred mikrofónom cítil prirodzene. Znovu sa začal cítiť tak dajako príliš uvoľnene, nesústredene a veselo. Mysľou sa mu preháňali spomienky na jeho manželku a hlavne na to, čo spolu vyvádzali ešte vtedy dávno tam - v slnečnej Kalifornii.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 

Na chviľku ho z prúdu myšlienok vytrhol šéfredakotrov hlas: "Pán prezident, spustíme teda tú zvukovú skúšku, ak ste pripravený. Keď zasvieti červené svetlo, stačí, ak poviete pár viet a uvidíme, či treba na živé vysielanie niečo zmeniť. Takže sa pripravte a ideme."

 

Kovboj hopočúval lennapolovicu. Stálesa cítil príliš uvoľnený na to, aké dôležité vysielanie má pred sebou. Vedel, že jeho tím mu pripravil vynikajúci prejav a to ho nechávalo pokojným. Keď zasvietilo čerevené svetlo a šéfredaktor zdvihol obočie na znak, že môže hovoriť, kovboj otvoril ústa a nechal svoj roztopašný jazyk vyriecť: "Moji spoluobčania, Američania. Som potešený, že vám môžem oznámiť, že som dnes podpísal dekrét, ktorým sa navždy Rusko postaví mimo zákon. Bombardovanie začneme o päť minút". Roztopašne kývol rukou a vzápätí červené svetlo zhaslo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 

Vmiestnosti nastalo hrobové ticho. Šéfrdaktorovi spadla sánka a ostal civieť na vypnutý mikrofón. Snáď sa mu aj ruky slabučko triasli. Napätie v miestnosti bolo elektrizujúce. Nikto chvíľku neprehovoril. Boli to len dve-trisekundy ticha, no šéfredaktorovi pripadali ako večnosť. Nakoniec ticho prerušil kovboj svojim krátkym zvučným smiechom.

 

"Cha,tak a teraz v ážne". Zdalo samu, ž e trochu prestrelil, t ý chto ľ ud í ,aj ke ď preveren ý chCIA, nepoznal, a nevedel, ako na nich zap ô sob í jehozvl áš tny zmysel pre humor. U ž vminulosti sp ô sobil podobn é probl é my svojmu hovorcovi, ke ď napr í klad vyhl á sil"Stromy zne č is ť uj ú   ž ivotn é prostredie viac ne ž automobily!". Alebo ke ď sav jeho guvernii rozp ú tali š tudentsk é nepokoje: "Ak bude treba krviprelievanie, tak sa s t ý mzmierme". Vtedy sa jeho hovorca zapotil. Dnes z toho ni č nebude, ve ď to nie je verejn é vyhl á senie a navy š elen neform á lne prednesen é pred profesion á lmi. Spokojone sapohr úž il do papierov, aby si zopakoval inton á ciupri d ô le ž it ý chbodoch svojej re č i, ktor ú teraz u ž bez vtipkovaniaprednesie n á rodu. Nev šimolsi, ž e zvuk á r vr éž ii pr á vezdvihol telef ó n a niekamtelefonuje.

Dušan Kelle

Dušan Kelle

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Placebo Zoznam autorových rubrík:  May the farce be with you?Postreh!SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu