V miestnosti bola bujará nálada. Muži sa potľapkávali po pleciach, pilo sa červené víno, bolo počuť smiech a žarty. Celá miesnosť bola prežiarená červenou, zlatou, čiernou. Cez farebné výplne okien slnko vrhalo farebné lúče na steny, obrazy, antikvariátny nábytok. Bolo rozhodnuté. Nič nepotešilo prítomných mužov viac než správa, že je rozhodnuté. Tentokrát to netrvalo dlho. Bolo to dokonca pokojné, rýchle, bez väčších hádok. Nikto nepadol mŕtvy tak, ako sa to už v minolusti počas voľby stalo. Pri stole, ktorý sa prehýbal pod ťarchou karáf s vínom, taniermi vyberaných jedál, ovocia, syrov, olív, čerstvých krajcov voňavého chleba, stál Jozef. Ten, ktorého od dnes volajú Krstný otec. Bol oblečený v bielom plášti, ktorého rukávy nie úplne zakrývali čierne šaty, čo mal oblečené pod ním. Oči mal unavené, podliate, orámované čiernošedými polkruhmi. No na tvári mu žiaril jemný úsmev zadosťučinenia. Je rozhodnuté. A čo viac - je rozhodnuté o ňom. Stal sa novým Krstným otcom. `To nie je funkcia,` - hovoril sám sebe v duchu, `to je poslanie`. A mal pravdu.
